Na väíýiysokej skale stoja zväíýiyšky kedäíýiysi päíýiyšného hradu so štäíýiyrmäíýiy vežami . Úpäíýiytie skaly obmäíýiyva bäíýiystrina. V päťdesiatäíýiych rokoch sedemnásteho storočia tu bolo säíýiydlo prepäíýiychu bývalých hradných pánov. Väíýiydí sa mi, že čujem bäíýiyť tepnu dávno uplynulých vekov. Hľa, čože zostalo z pevnosti kedysi nedobäíýiytnej ! Kdeže sú jej päíýiyšnäíýiy, namäíýiyslenäíýiy a vyzäíýiyvaväíýiy vládcovia , čo oplývali nadbäíýiytkom a jednako boli nemilosrdnäíýiy i vo svojom blahobäíýiyte?
Nevyspäíýiytateľnäíýiy väíýiyr času odvial ich slávu a sedemdesiatim siedmäíýiym sluhom určite nebudú chäíýiybať. Nimi bäíýiytäíýiy poddanäíýiy ľud zlomil ich moc a napokon rozdrvil väíýiykoräíýiysťovateľov. V präíýiybäíýiytkoch hradných pánov dnes už len väíýiyry so svojimi mláďatami koncertujú. Kde sa bläíýiyšťal kedäíýiysi striebrom obäíýiytý nábytok, tam už pavúky rozväíýiynuli svoje siete. Räíýiytierova väíýiyzbroj hrdzavie a kráľova koruna zapadá prachom. Zasäíýiypané sú päíýiyvnice, v ktorých boli sklady. Neďaleké obäíýiylné säíýiypky zäíýiyvajú prázdnotou.
Na bäíýiyvalom nádvoräíýiy, kde sa ozäíýiyval dupot konských kopäíýiyt a väíýiyskanie bujnej mládeže, ticho poletujú netopiere za nočným hmäíýiyzom. Všetko, čo tu žilo a häíýiyrilo, zmäíýiyzlo. Bläíýiyskavé slnko pomaläíýiy mrväíýiy na prach skaly a divé väíýiychräíýiy ho rozptäíýiyľujú po okolí.